Už tu také bolo...

Nachvíľu odbočím od všetkých tých vecí, ktoré bežne robím. Od receptov, recenzií, mojich zážitkov... chvíľu chcem len tak byť, zamýšľať sa.

Začala by som asi dnes v práci. Každý to pozná. Veľké požiadavky na teba z každej strany. A prečo? Dnes som sa v práci nezastavila a tak zo srandy som vravela kolegyni..."hej, počuj mala by som prestať žiť tak rýchly život, lebo ma to dobehne zachvíľu." V ej chvíli som si ale uvedomila oveľa väčšiu hĺbku tejto vety ako som pôvodne zamýšľala.

Uvedomujeme si, čo všetko by sme mohli, keby sme sa stále za niečim nehnali? Z práce do práce. Zo školy do práce. Doma sa ohrejeme len krátko a naše vzťahy trpia. Tak sa stáva, že rozvodovosť rodín je v hrozných číslach, že ľudia nepoznajú zmysel života, lebo sratili prácu a jediné, čo ich napadne je siahnuť si na život. A prečo?

V dnešnom svete sa zaužívala veta/výhovorka "veď to tak je normálne, to robí každí, to je tento svet". Je to ale potrebné? Kedy sme dospeli do štádia, keď sme ticho?

Dám ti jednu otázku na zamyslenie (skôr niečo ako slovná uloha, ale riešenie poznáš len ty). Ide leto, hľadáš si dovolenku... Nájdeš, zaplatíš a tešíš sa, že si oddýchneš. V destinácií ale zistíš, že došlo k zmenám, i keď nie až takým závažným, ale tebe to komplikuje situáciu. Čo urobíš? Povieš si, že služby sú podobné, aj kď neie rovnaké a necháš to tak? Alebo si pýtaš to, čo ti patrí?

Ak si odpovedal druhou možnosťou, a síce že chceš čo ti patrí - pokračuj, ideš dobre. No ak si odpovedal na otázku prvou možnosťou, akýmsi uspokojením sa s tým, že veď robili čo mohli, aj tak už nič nezmením, nechám to tak. ZLE!

Nepoznám odpoveď na všetko... Nie som doktor filozofie, ani uznávaný intelektuál. Len niekedy píšem. A píšem rada. A chcem sa s tým niekedy s tebou podeliť.

Svet sa zmenil, áno. Ale zmenili ho ľudia, ktorí v ňom žijú a nie vesmírne sily...

Daj si challenge...buď rozhodný. Vo všetkom. Nerozmýšľaj o tom, čo sa stane otom ak to nevyjde...Niektoré situácie si jednoducho vyžadujú spontánne reakcie. Riešenia. K nim dôjdeš však len srze tvoje rozhodnutia. Závažné, jednoduché, záväzné, ...

Jednoducho všetky aspekty tvojho života si vyžadujú denno denne nové rozhodutia, tvoj aktuálny pohľad na vec.

Páči sa ti dievča? Rob niečo, lebo za to stojí.

Chceš cestovaať? Hovorím ti cestuj.

Chceš študovať? Študuj.

Chceš milovať? Miluj.

Chceš viesť debatný krúžok na tému ako byť šťastný? Do toho.

Vadí ti niečo? Povedz to.

Si hladný? Najedz sa.

chceš sa zmeniť no nevieš ako? Píš. Píš veci ktoré by si chcel/a vidieť vo svojom živote a maj ich stále pred očami ako svoj cieľ.

Chceš byť milovaný/á? Miluj.

Chceš založiť kapelu? Nauč sa na nástroj, zožen kamošov a choď do toho.

Je toho veľa? Spíš si to a zisti, čo má prioritu.

Jednoducho skúšaj veci, o ktorých si do teraz len snil. Uver v túto chvíľu, že sa to dá. V tvojom živote je viac PRE ako PROTI!

Dobré veci treba skúmať. Sama som to chcela napísať, lebo by som zabudla. Preto je tu toto. Aby som nezabudla, aby som si pripomínala a možno pripomenula aj tebe, to na čo v tomto besne rýchlom svete zabúdame. Banality, drobnosti, vážne veci.

Prepáčte, ak moja úprimnosť zranila vašu pýchu. ..... Moja obľúbená veta z TOP filmu Jane Austen - Pýcha a predsudok.